V Arboréte Mlyňany sa 17. októbra konalo vzdelávacie a informačné podujatie Deň pre pôdu. Hlavným organizátorom bola Nadácia Ekopolis a jedným zo spoluorganizátorov podujatia bol aj Vysokoškolský poľnohospodársky podnik (VPP) SPU, s. r. o., Kolíňany.

Ako uviedol riaditeľ Nadácie Ekopolis Peter Medveď, prezentácie zostavili tak, aby reflektovali aktuálny stav a perspektívy v oblasti regeneratívneho poľnohospodárstva a lesníctva na Slovensku.

V rámci odborného programu konateľ VPP Pavol Findura priblížil vplyv techniky a technológií na zmenu stavu pôdy. Ako povedal, jednou z nosných tém, ktorej sa v poslednom období na podniku venujú, je problematika klimatických zmien, pôdne sucho a zadržiavanie vody v pôde. „Už druhý rok po sebe zápasíme s nevyrovnanosťou zrážok, so suchom, narušenou hydrológiou. Závlahy sú však pre farmárov len nesystémovým riešením, iba doplnkom. Najlepšou zásobárňou vody je zdravá pôda,“ zdôraznil odborník. Poukázal na problematiku zhutnenia poľnohospodárskej pôdy, čo je významný proces degradácie pôdy, ktorý ovplyvňuje produkčnú funkciu pôdy. Zhutnenie pôdy vzniká v dôsledku nesprávnych osevných postupov a postupov hnojenia, nedostatočného vápnenia a nesprávneho používania poľnohospodárskej techniky. V SR je potenciálne kompakciou (zhutnením) ohrozených okolo 40 percent výmery pôdy (asi 800-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy). Tí, ktorí perspektívne a strategicky uvažujú o vykonávaní poľnohospodárskej činnosti aj v budúcnosti, sú nútení hľadať nový prístup k pôde a jej úrodnosti.

Jedno z riešení je správne používanie novej poľnohospodárskej techniky a zmena pestovateľských technológií, cesta v duchu filozofie presného poľnohospodárstva. Ako priblížil profesor Pavol Findura, na VPP majú dobré skúsenosti so Strip-till a No-Till – technológiou, ktoré zabraňujú erózii pôdy a pomáhajú lepšie vsakovať vodu do pôdy a rozvíjať organickú hmotu. Na význame, hlavne v jarných obdobiach, naberá aj pásové obrábanie pôdy. Nastavenie tlaku pneumatiky je základnou vecou pre riadené zhutnenie. SPU realizuje pokus riadeného pohybu strojov po poli. Výsledkom precízneho jazdenia stroja po tých istých koľajach je, že štruktúra pôdy sa zlepšuje. „Účinné riešenia však musia byť systémové,“ prízvukol profesor Findura. Dodal, že dobré výsledky na VPP majú aj s pokusom biostimulácie pôdy. Pôdny stimulátor slúži na zlepšenie pôdnej štruktúry, úrodové výsledky nezvyšuje, podotkol. Predstavil aj projekt Nenuphar, v rámci ktorého sa na VPP v Kolíňanoch bude tvoriť a testovať nová technológia získavania živín – dusíka a fosforu – z odpadových vôd z mliekarenskej výroby.

Súčasťou podujatia bolo otvorenie živého laboratória (living lab) v Arboréte Mlyňany. Projekt je prvým pokusom ustanoviť reprezentatívny agrolesnícky systém s kombináciou rastúcich stromov a princípov regeneratívneho poľnohospodárstva. V pásoch sú vysádzané agáty, medzi nimi v radoch je nízky porast levandule. Medzi alejami agátov Vysokoškolský poľnohospodársky podnik SPU skúša vysiať No-Till sejačkou Weaving GD 3000M klasickú komerčnú plodinu – pšenicu. Ako informoval P. Findura, rovnakým spôsobom vysejú pšenicu aj v poľných podmienkach na VPP v Kolíňanoch. Cieľom projektu je pozorovať a porovnávať, ako sa porast bude vyvíjať v poľných a agrolesníckych systémoch. „Možno to bude jedna z alternatív, ako sa adaptovať na klimatické zmeny,“ uzavrel P. Findura.

Odborný program obohatili svojím vystúpením aj zahraniční odborníci – profesor Johan Barstad z Inštitútu pre poľnohospodárstvo Nórskej univerzity a profesor Rhys Evans z Univerzity v Londýne, ktorí priblížili tému regeneratívneho záhradníctva, budovania odolnosti v komunitách a v pôde. Európske projekty pre zdravú pôdu priblížil Daniel Ács z Bioeconomy Cluster, o priamych platbách hovoril Ivan Fabián z SPPK. O realizovaných a plánovaných podporách informovala Lýdia Ferešová z ministerstva pôdohospodárstva.